Už od tínedžerského veku som bola tou osobou, ktorej sa ľudia prirodzene zdôverovali. Priatelia aj dospelí u mňa nachádzali priestor, kde mohli hovoriť bez strachu, vyplakať sa, byť vypočutí. Vďaka citlivým otázkam, súcitu, trpezlivosti a hlbokému pochopeniu často nachádzali odpovede, ktoré pre nich znamenali zásadné „aha momenty“ v živote.

Spätne si uvedomujem, že práve tam sa začala moja práca s ľuďmi .

Viac ako 20 rokov sa venujem osobnému rozvoju. Absolvovala som školy, kurzy, semináre a workshopy, no najdôležitejšie poznanie neprišlo z učebníc. Všetko, s čím dnes pracujem, mám odžité na sebe a cez seba. Nie je to teória – je to skúsenosť.

Každý deň vnímam ako vzácny dar. S úžasom pozorujem, na sebe, v rodine aj u klientov, aký hlboký vplyv majú naše myšlienky. Ako myseľ komunikuje s telom, s nervovým systémom, s jednotlivými orgánmi. Ako je všetko navzájom prepojené. A najmä – akú hodnotu má energia, ktorú denne venujeme sebe, svojej práci a vzťahom. Presne podľa toho sa cítime a žijeme.

Približne desať rokov sme s manželom žili a pracovali v zahraničí. Veľa sme cestovali a mojím tichým hobby sa stalo pozorovanie ľudí a života okolo seba. Bez ohľadu na krajinu, kultúru či jazyk som si všade všímala to isté:
ľudia potláčajú emócie, dusia pocity a často si nedovolia byť autentickí.

Práve tam sa začala moja hlboká cesta hľadania liečivého spôsobu práce so sebou – s emóciami, telom a nervovým systémom. Cesty, ktorá vedie späť k rovnováhe, ľahkosti a vnútornej slobode.

Som viac vo svojom strede. Prijímam život taký, aký prichádza.
Z vlastnej skúsenosti viem, že je možné naplno dôverovať životu a odovzdať sa mu.

A žiť – vedome, v hojnosti, radosti a ľahkosti.
V zdravom tele.
V súlade so sebou.

Negatívne emócie mali dlhé obdobie nad mojím životom silnú moc. Prejavovali sa podráždenosťou, vnútorným napätím, neustálym stresom. Nezastavovala som sa a nepočúvala signály tela, ktoré ma opakovane upozorňovalo, že potrebuje oddych a pozornosť. Keď si žiadalo spomalenie, pridávala som ešte viac – až kým ma nezastavilo vyčerpanie, opakované ochorenia a vyhorenie.

Postupne som pochopila, že skutočná zmena nezačína zvonka, ale vnútri. Potrebovala som si jasne určiť osobné hranice a prevziať plnú zodpovednosť za to, ako sa cítim, čo vnímam, ako komunikujem a kam smerujú moje myšlienky.

Najzásadnejším poznaním pre mňa bolo uvedomenie si, že pozornosť je tvorivá sila. Kam ju vedome smerujem, tam sa energia zosilňuje – a presne to v mojom živote rastie.

Od detstva bol pre mňa pohyb prirodzeným jazykom tela. Tancovala som vždy, keď som cítila bolesť – fyzickú aj emočnú. Keď prišiel smútok zo sklamania, zranenia či hnevu, telo si samo pýtalo pohyb. Postupne som si začala všímať, že práve v tanci napätie povolilo, dych sa prehĺbil a vnútorný stav sa prirodzene zmenil. Cítila som úľavu a návrat k sebe.

V momentoch silného hnevu – najmä v situáciách, ktoré som nemohla ovplyvniť a bolo potrebné ich prijať – som dovolila telu vyjadriť to, čo slová nedokázali. Tancovala som, skákala, triasla sa. Nezastavovala som proces, kým sa telo aj myseľ opäť neuvoľnili a neprišli do rovnováhy.

Postupne sa pre mňa stalo jasným, že keď vedome dovolíme telu a mysli prejsť nespracovanou emóciou, dochádza k prirodzenému uvoľneniu v tele. Emócia sa nemusí potláčať ani analyzovať – potrebuje byť precítená, pohybom integrovaná a bezpečne uvoľnená a prijatá.

Práve v tomto priestore vzniká embodiment – návrat do tela, do prítomnosti, do vnútornej stability.

Vo svojej terapeutickej praxi sa stretávam s ľuďmi, ktorí žijú v dlhodobom strese. Prichádzajú unavení, vnútorné stiahnutí, s napätím v tele aj v tvári. Postupne strácajú radosť zo života, ľahkosť bytia aj schopnosť prežívať prítomný okamih.

Mnohí z nich nesú zdravotné aj psychické ťažkosti, ktorých korene siahajú hlboko – do raného detstva, obdobia dospievania, prvých sklamaní, neúplného rodinného zázemia či traumatických skúseností. Tieto nevedomé vzorce sa v ich životoch opakovane prehrávajú, akoby stále krúžili v tom istom príbehu. Cítia sa uväznení v bludnom kruhu, z ktorého nevidia cestu von.

Vyštudovala som celostnú medicínu- HOMEOPATIU, ktorú som po štyroch rokoch ukončila diplomom. Počas štúdia som mala možnosť učiť sa od mnohých múdrych a inšpiratívnych učiteľov, ktorí mi výrazne rozšírili poznanie v oblasti psychológie aj medicíny a prehĺbili moje chápanie človeka ako celku.

Homeopatia má potenciál prinášať hlboké a niekedy až prekvapivé zmeny – najmä vtedy, keď je presne zvolená a individuálne „šitá na mieru“ konkrétnemu človeku. Práve táto práca ma naučila jemnému a presnému vnímaniu klienta počas terapií: rozlišovať, čo v danom momente komunikuje telo, čo ego a čo sa ozýva z hlbšej roviny duše.

Toto citlivé naladenie dnes tvorí pevný základ mojej terapeutickej práce.

Participujem na organizácii exkluzívnych pobytov v Bosne a Hercegovine, v jedinečnom údolí pyramíd – mieste so silnou energiou, tichom a hlbokým potenciálom pre regeneráciu tela aj mysle.

Tieto pobyty spájajú vedomý pohyb a cvičenie, nenáročnú turistiku v prírode, manažment stresu a návrat k radosti zo života. Program je vytvorený tak, aby podporil uvoľnenie nervového systému, vnútornú rovnováhu a pocit ľahkosti – bez tlaku, v prirodzenom tempe.

Údolie pyramíd ponúka priestor spomaliť, nadýchnuť sa a opäť sa spojiť so sebou. Pobyt je pozvaním vystúpiť z každodenného zhonu, načerpať novú energiu a odniesť si nielen zážitok, ale aj funkčné nástroje pre pokojnejší a radostnejší život.

Je to cesta späť k sebe – cez telo, pohyb, prírodu a vedomú prítomnosť.